postrehy zo života

Dnes som po dlhom čase pozerala Tagesschau, pre vysvetlenie sú to švajčiarske televízne noviny. Odvysielaný príspevok k dnešnému stretnutiu V4  (4.9.2015)   a vyjadrenie švajčiarskej expertky na históriu východnej Európy, ma zdvihol zo stoličky a prinútil porozmýšlať.  Z  úst promovanej historičky vypadli slová ako: štáty východného bloku sa boja migrantov z dôvodu odlišného náboženstva, straty svojej suverenity, ktorú získali po období komunizmu atď. atď. Nesúhlasím s jej názorom a pravdu povediac ani ona nebola presvedčená na 100 percent o tom, čo hovorila. Našinec „neni blb“, našinec má oči a uši, vidí a počuje. Aj z mimoverbálnej komunikácie sa dá veľa prečítať.

Uvažujem: zajtra sa vraciam na rodnú hrudu po jednom roku života vo Švajčiarsku. Zažila som rozhovory rodených Švajčiarov o cudzincoch v ich krajine. A to ešte neprišla ani prvá vlna migrantov do Európy. Viem, aké sú ich postoje k týmto otázkam. Teda ich názory sa delia podľa mňa tiež na skupiny ľudí, ktorí chápu situáciu a že treba pomôcť (predstaviteľkou tejto skupiny je Simonetta Sommaruga – Bundespräsidentin) a tá druhá skupina sú ľudia, ktorí majú tiež strach a obavy a neskrývajú svoju nevôľu z prijímania ďalších cudzincov do ich krajiny, ktorá sa toľké roky pýši svojou nezávislosťou.

Hovorila iba o nás, o štátoch V4, lebo nás sa týkal dnešný summit.

Pobúril ma tento názor. Treba povedať, že každý štát a občan Európy má obavy z tejto novovzniknutej situácie alebo nevie, čo si má myslieť, alebo sa postaví na stranu PRE a PROTI, alebo strčí hlavu do piesku. Nezastávam sa ani jednej skupiny. Každý má právo zaujať také stanovisko, aké zaujme. Vadia mi útoky v debatách Slovákov na ľudí, ktorí nezdieľajú ich názor. Ale čo už….Slovák je divný tvor. Podľa mňa hlavne netolerantý a nerešpektujúci iný názor. To tiež samozrejme neplatí vo všeobecnosti, lebo nechcem si vytvárať milný názor podľa istej hŕstky ľudí.

Zo širšieho uhla pohľadu pre mňa osobne vyplýva, že je skoro jedno, na akej strane sa pohybujeme, ktorým smerom sú naklonené naše úsilia. Tak či tak sa všetci pohybujeme na veľmi vratkej pôde, ktorá sa môže veľmi ľahko zošmyknúť a zniesť nás všetkých, utečencov – neutečencov, hlava – nehlava, úplne dolu. Európa ako celok, spolu s prívalmi ďalších a ďalších dobrovoľných alebo nedobrovoľných migrantov je na jednej lodi. Nemecká televízia ZDF odvysielala zaujímavý dokument. Bez okolkov a hanby ukázali postoje ľudí v celom Nemecku. Od precíznej prípravy, typickej pre nemeckú povahu, táborov pre očakávaných migrantov so všetkým, čo s tým súvisí (lieky, jedlo, postele, posteľné prádlo, plienky…), cez výbuchy vášní a demonštrácie (inak medzi nami dosť agresívne) zorganizované kvôli protestom proti migrantom v dolnom Sasku, až po otázky pre ľudí na uliciach. Pani Merkelová svojimi pokojom a kľudom, ktorý rozdáva všade, kde sa naskytne, dáva nádherný  vzor celej Európe. Nech si o nej myslí a hovorí o nej ktokoľvek čokoľvek, je to žena, ktorá zvláda nesmierne stresujúce situácie a so vztýčenou hlavou podlieza laťku.  A dáva pokoj svojmu ľudu. Počas povodní v r. 2013, ktoré zaplavili Nemecko, vláda vynaložila 8 miliárd eur na pomoc postihnutým oblastiam a v tabuľke grafu padlo aj iné číslo: 1 Miliarda eur. Suma, ktorú Nemecko investuje na pomoc 800.000 migrantom. Pozastavila som sa nad tým. Tak málo bude stáť pomoc pre ľudí, ktorí sem pravidelne prichádzajú a usádzajú sa. V dokumente bol aj rozhovor so starostom istého mestečka, kde majú každý desiaty byt voľný a pripravujú ich pre migrantov. Bez mihnutia oka. Aspoň navonok. Možno sa vo vnútri mestečka zdvihla vlna protestov, bola však utíšená.

Tento dokument bol pre mňa dôležitý. Ukázal mi, že aj tak silná krajina akou Nemecko je, má svoje slabiny a nehanbí sa o nich hovoriť ani ich prezentovať.

V prezentovanom grafe padlo číslo 800.000 migrantov, ktoré Nemecko tento rok príjme a postará sa o nich, ako sa patrí so všetkou snahou o integráciu a pomoc.

Pozerám sa na vec z iného uhla pohľadu. Nedelím migrantov na ekonomických a migrantov v núdzi, ktorí skutočne potrebujú pomoc. Nechápem, ako sa predstavitelia V4 môžu vyjadrovať k tejto téme. Odsudzujem takéto členenie, lebo prakticky ani nie je možné ho dosiahnuť. Nenazývam ich už ďalej migrantami, utečencami. Sú to ľudské bytosti. Mnohí nedobrovoľne vytrhnutí zo svojich krajín ( aj o tom je jedna pravda o utečencoch ), prichádzajú k nám, k  iným ľudským bytostiam. Máme odlišné kultúry, odlišné náboženstvá. Máme odlišné spôsoby správania sa, obliekania. Vo svojej podstate sme však všetci ľudia. Ľudské bytosti.

Súhlasím s názorom, že utečenci v podstate nemajú záujem zostať v krajinách V4. Pre nás padlo číslo 3. Tisíc a čosi. A to sa nám zdá veľa. Teda nášmu premiérovi.  Nie po prvý krát som sa pozastavila nad tým, ako môže niekto reprezentovať názor celej krajiny. Možno 3.000 je číslo, za ktorým sú ukrytí ľudia a títo netúžia iba po Nemecku, UK alebo Francúzku, alebo po inej sociálne vyspelej krajine.  Súhlasím aj s tým, že tí ktorí chcú ísť ďalej na západ a my ich kvótov podržíme u nás, čo nechcú, z tohto sa môže spustiť lavína, ktorú nebude možné udržať. Nepáči sa mi stanovisko Maďarska ani to, na čom sa premiéri V4 dohodli.

Naspäť k tomu, čo máme u nás v Európe, čo utečenci nemajú.

Cestovanie po Európe ma už dlhšiu dobu presviedčalo o tom, že niečo sa deje aj s ekonomickou časťou nášho kúta zeme. Prázdne byty, všade do výšky vyrastené obytné domy, ktoré nikto nekupuje, ktoré vznikli z túžby niekoho rýchle zbohatnúť a snov, o návrate veľkých investícií, ktoré sa stratili v prázdnotou zívajúcich bytoch.

Prišla doba zmeny. Zmeny rozmýšľania, viazania sa na materiálne veci. Prišla doba vysokej inteligenicie, ktorá nám dáva za úlohu zmeniť sa, vyjsť z vlastného komfortu, popasovať sa s vlastnou sebeckosťou a egoizmom, ktorý nám diktuje, starať sa hlavne o svoje bruchá a peňaženky. Prívržencom materiálneho zamerania, odporcom akejkoľvek zmeny sa nebude môj príspevok páčiť. Mne to však nevadí. Sloboda spočíva v duši. Skúsme sa utíšiť, skúsme sa vcítiť do kože tých, ktorých odsudzujeme a ktorí sa nás tiež možno boja. Skúsme chvíľku nerobiť závery, skúsme priložiť ruku k dielu a pomôcť. Konať to, čo je podstatné. Keď sa  všetko možno utíši, každý spozná ako to vlastne celé naozaj je. Keď každý urobí to, čo má urobiť. Keď sa prestaneme báť. Odložme batohy zaťažené obavami a vyjdime von na povrch s najvnútornejšími prejavmi lásky k blížnemu svojmu. Aj keď je to človek iného náboženského presvedčenia. Lebo to teraz vôbec nie je podstatné…..

4.9.2015